Cyklisti na bystrickej pešej zóne – mýty a realita

996588_556988101017025_1740916094_n

Z času na čas sa na internete objavia názory ľudí, ktorí aj po štyroch rokoch od sprístupnenia kritizujú otvorenie banskobystrickej pešej zóny pre cyklistov. V mnohých prípadoch pri tejto kritike používajú argumenty, ktoré vôbec nevychádzajú z platnej legislatívy alebo reálnych skúseností – či už zo samotného bystrického námestia, alebo zahraničia.

Keďže Občianska cykloiniciatíva Banská Bystrica sa tejto problematike venuje viac než 10 rokov a aktivity smerujúce k sprístupneniu námestia pochádzajú práve od nás, považujeme za potrebné niektoré informácie uviesť na správnu mieru. Zároveň chceme ponúknuť odborný pohľad založený na dlhodobom sledovaní trendov v oblasti cyklodopravy vo vyspelých krajinách a priblížiť verejnosti naše skúsenosti, ktoré sme rôznymi zahraničnými cestami za mnohé roky získali.

Hoci sme si vedomí, že niektorých ľudí, ktorí majú cyklistov takpovediac „v zuboch“ našimi argumentmi zrejme nepresvedčíme, viacerým obyvateľom mesta veci súvisiace s otvorením pešej zóny pre cyklistov vysvetlíme. A najmä – vyvrátime množstvo mýtov, ktoré spravidla šíria tí, ktorí sú o uvedenej problematike informovaní najmenej a hodnotia ju len podľa svojich subjektívnych domnienok a pocitov, bez potrebnej odbornosti.

1. „Kto to povolil!?“
Sprístupnenie námestia SNP a priľahlej pešej zóny pre cyklistov bolo výsledkom viacročnej diskusie na úrovni mesta a občianskych združení. Vychádzalo zo zahraničných skúseností a najnovších trendov v oblasti cyklodopravy. Mesto otvorením námestia pre cyklistov naplnilo časť dokumentu „Územný generel nemotorovej dopravy“, ktorý presne definuje smery, ktorými sa má cyklodoprava v meste rozvíjať. Mesto Banská Bystrica napokon po dohode s Okresným riaditeľstvom Policajného zboru povolilo od augusta 2013 vjazd do pešej zóny aj cyklistom.

2. „Ako niekto mohol spraviť cez námestie cyklotrasu?“
Faktom je, že námestie cyklotrasou NIE JE. Povolený je tzv. prejazd na bicykli, aby cyklisti nemuseli tlačiť bicykel v prípade, že sa chcú dostať do obchodov na pešej zóne, kaviarní, bánk a pod. Cyklista má totiž spravidla rovnaké ciele svojich návštev centra ako bežný chodec, len k ich dosiahnutiu používa bicykel. Toto sprístupnenie zároveň niektorí cyklisti využívajú na tranzit, aby sa vyhli priľahlým úzkym uličkám a riziku kolízie s autami. Doslovné citovanie pasáží zo zákona o cestnej premávke preto nie je potrebné, režim na banskobystrickom námestí sa riadi vlastnými pravidlami.

3. „Cyklisti majú jazdiť len po zelenom asfaltovom koberci, ale oni sa premávajú kade chcú!“.
Cyklisti žiadnym konkrétnym koridorom obmedzovaní nie sú. Môžu sa pohybovať po celej šírke veľkého bystrického námestia, v rovnakom režime ako chodec. Vďaka pestrým možnostiam manévrovania, ktoré nie je obmedzené len na určitý priestor, tak zvyšujú bezpečnosť chodcov aj seba.

4. „Prečo nie sú na asfalte nakreslené čiary, v rámci ktorých by jazdili len cyklisti? Zvyšok námestia by patril chodcom.“

Čiastočné vysvetlenie sme uviedli už v predchádzajúcom bode. Rozšírené vysvetlenie má dve roviny. Prvou je estetická stránka renesančného bystrického námestia a pravidlá pamiatkovej ochrany, v rámci ktorej sú čiary vyznačujúce cyklokoridor neprijateľné. Druhou, a omnoho dôležitejšou stránkou je bezpečnosť – cyklista, ktorý by sa oprávnene nachádzal na vyznačenom pruhu by mal pocit, že tento priestor je len jeho, a prirodzene by išiel rýchlejšie. Samozrejme, že ak by cyklista potreboval ísť mimo koridor, musel by bicykel tlačiť. Na druhej strane máme množstvo skúseností z iných miest zo Slovenska aj zahraničia, že takéto cyklokoridory mnohí chodci príliš nerešpektujú, veľmi ľahko ich prehliadajú, a práve preto sú takéto koridory najčastejším miestom kolízií medzi chodcom a cyklistom. Nehovoriac o malých deťoch, ktorým sa účel čiar na ceste dá vysvetliť len ťažko. V cyklisticky vyspelých krajinách, ktoré pôvodne razili cestu farebne vyznačených separátnych cyklokoridorov, prišli v praxi na to, že samostatný koridor pre cyklistov bezpečnosť nezvyšuje, ale naopak – ZNIŽUJE. Banská Bystrica tak v tomto prípade nasadla na modernú vlnu organizácie dopravy v peších zónach, kde sa obidvom skupinám, chodcom aj cyklistom, ponecháva úplná voľnosť. A kde platí základné pravidlo, že najslabší účastník premávky má VŽDY prednosť. To znamená: žiadne značky, žiadne koridory, ale vzájomný rešpekt a vzájomná tolerancia sú predpokladom pre bezpečný pohyb všetkých účastníkov pešej zóny.

5. „Ale to je PEŠIA zóna, bicykle tam nemajú čo robiť!“
Všade v zahraničí sa pre takýto priestor používa výraz pešia zóna/pedestrian zone, alebo tiež nízkoemisná zóna/low emission zone. Je to priestor, kde je zredukovaná motorová doprava, ale pre zabezpečenie chodu prevádzok, ktoré sa tam nachádzajú, pre zabezpečenie údržby alebo pre vstup rezidentov nie je možné úplne vylúčiť motorovú dopravu. To, že je banskobystrické námestie a jeho priľahlé ulice označené ako pešia zóna ešte neznamená, že do nej nebude mať prístup nik iný okrem chodca. Podľa konkrétnych nariadení a povolení do nej môže mať prístup prakticky každý, kto spĺňa potrebné podmienky. A v rámci tohto režimu a konkrétnych povolení tam cyklisti majú prístup za splnenia podmienky, že svojou jazdou neohrozia bezpečnosť chodcov. A v prípade, že si to okolnosti vyžadujú, musia svoju jazdu spomaliť, prípadne aj zastať.

6. „A čo keď cyklista niekoho zrazí!?“
Na prvý pohľad nepriestrelný argument niekoľkých kritikov cyklistov na námestí počúvame raz za čas už od samotného sprístupnenia pešej zóny pre bicykle. „Bicykle budú zrážať deti, dôchodcov, je len otázka času, kedy bude prvý chodec mŕtvy…“ Realita? Námestie sa pre cyklistov sprístupnilo v lete roku 2013. Za 4 roky od tohto momentu nebola políciou zaznamenaná ŽIADNA kolízia chodca s cyklistom, ktorá by si vyžiadala jej dokumentovanie či ošetrenie zranených. Ani to však kritikov nezastaví pred tým, aby túto udalosť s napätím každý rok neočakávali. Za dlhé roky je pritom na celom Slovensku známy len jeden prípad, kedy došlo k vážnejšej kolízii chodca a cyklistu na pešej zóne. Udial sa v Košiciach, a aj to bola chyba chodkyne, ktorá vstúpila do cesty cyklistovi idúcemu po vyznačenom cyklochodníku – ktorý neprávom niektorí ľudia považujú za záruku bezpečnosti na pešej zóne (viď bod. č. 4).

7. „Ale tí cyklisti jazdia ako blázni, vôbec nejdú pomaly!“
Každý, kto si dal tú námahu a sledoval pohyb cyklistov po námestí musí skonštatovať, že 9 z 10 cyklistov ide po pešej zóne pomaly, resp. bezpečne. Subjektívny pocit chodca, okolo ktorého 10 – 15 km/hod rýchlosťou prejde cyklista, môže byť, samozrejme, iný. Nič to však nemení na tom, že cyklista má v tejto rýchlosti bicykel plne pod kontrolou a vie bez problémov pohotovo zmeniť smer alebo na krátkej dráhe zabrzdiť. Na pocit cyklistu prechádzajúceho meter od človeka si treba iba zvyknúť. V Banskej Bystrici na to totiž ľudia za dlhé roky, kedy bola cyklodoprava vytláčaná na okraj záujmu, jednoducho nemali príležitosť. Iste, ostáva 1 cyklista z 10, ktorý ide po námestí príliš rýchlo. Ten by mal byť riešený mestskou políciou, ale najmä by si mal uvedomiť, že úroveň bezpečnosti na banskobystrickom námestí záleží najmä od tolerancie a rešpektovania základných pravidiel. Aj napriek takýmto neželaným výnimkám však, opakujeme, za 4 roky na námestí k žiadnej evidovanej kolízii nedošlo. Keď sme pri tom striktnom dodržiavaní pravidiel – výskum v Českej republike zistil, že viac než 80 % šoférov nedodržiava maximálnu povolenú rýchlosť a viac alebo menej ju prekračuje. Tzn. 8 z 10 šoférov porušuje pravidlá cestnej premávky. Na Slovensku to zrejme nebude iné. Ideme kvôli tomu vykázať šoférov z ciest?

Vo všeobecnosti platí, že situácia v banskobystrickej pešej zóne v súvislosti s cyklistami je takmer bezproblémová. Učí ľudí vzájomnej tolerancii a schopnosti existovať spoločne v jednom priestore bez ohľadu na to, že niekto sedí na bicykli a iný kráča. Nedorozumenia budú vznikať vždy, ale tie vznikajú aj medzi nevšímavými chodcami medzi sebou, keď sa viac venujú svojmu mobilnému telefónu ako okolitému svetu. Označiť preto cyklistov za negatívny prvok na námestí je preto veľmi nešťastné, a v konečnom dôsledku aj spiatočnícke, keďže smerom sprístupňovania peších zón cyklistom sa uberajú aj mnohé európske mestá. Buďme hrdí na to, že dokonca mnohé slovenské mestá, práve po vzore Banskej Bystrice, sa tiež snažia o zrušenie zákazu vstupu cyklistov do peších zón. Netreba preto vytvárať dojem problémov tam, kde neexistujú. Treba sa tešiť, že aj vďaka cyklistom sa na námestie vrátila dynamika a život, v okolitých úzkych uliciach sa znížilo riziko kolízie áut a cyklistov, a treba sa tešiť aj z toho, že sme na našom SPOLOČNOM námestí za dlhé 4 roky nezaznamenali žiadnu kolíziu. A azda to tak ostane čo najdlhšie… Samozrejme, vždy to môže byť ešte lepšie, a preto veríme, že tolerancia zo strany cyklistov, ale aj chodcov sa bude naďalej rozvíjať – pre radosť a dobro nás všetkých. :)

Občianska cykloiniciatíva Banská Bystrica

zdieľať článok