Prečo vlastne…

4

… sme dali dokopy tím a začali jazdiť? Len tak, pre zábavu. Sme športovkyne telom aj dušou, preto sme to brali ako výzvu. Napokon sme za tím niekedy najazdili aj vyše 200 kilometrov denne. Kolegovia nám pomohli vybrať trasy, ako sa čo najlepšie vyhnúť veľmi frekventovaným cestám, a tak sme skúšali. Priniesli sme si do práce jedlo a oblečenie a s obrovskou podporou kolegov sme do toho “skočili”. Veľmi nám pomohlo aj to, že budova nášho zamestnávateľa Onsemi je plne vybavená sprchami, kuchynkami, fitness a relaxačnou miestnosťou.

5           6

Kolegyňa Erička sa časom zotavila z choroby, ja z uhryznutia psom, a užívali sme si jazdy. Spoločné raňajky v práci sa stali tradíciou a jazdenie za tím nás bavilo. Pribúdali kilometre a s nimi dobrý pocit. Kondícia a čas jázd sa zlepšovali, pociťovali sme výsledky i na sebe. Bolo to síce na úkor voľného času, no samotné absolvovanie jázd na bicykli do práce sme brali ako skvelý tréning.

Kde je cieľ, tam je cesta

Keďže sme to brali športovo a prechádzali denne rôzne úseky ciest, pre nás skôr platilo motto: “Cesta je cieľ”. Toto je odkaz pre samosprávy, lebo Slovensku veľmi chýbajú cyklocesty, čo sme pocítili denne na vlastnej koži. Museli sme vyberať rôzne možnosti pre príchod do a z práce a uvedomovali sme si, aké môže byť jazdenie po hlavných cestách nebezpečné. Aj “vďaka” tomu sme najazdili pomerne vysoký počet kilometrov (keďže sme obchádzali frekventované úseky a cesty bez krajníc). To nám niekedy pridalo aj 10 kilometrov na jazde.

3

Bohužiaľ, ani na jednom úseku trate sme nemali nikde možnosť výberu cyklocesty napriek tomu, že každá členka tímu dochádzala do Piešťan z iného mesta či dediny (Ratnovce, Nové Mesto nad Váhom, Priepasné, Myjava). Vzhľadom k tomu, že do tohto projektu sa tento rok prihlásil rekordný počet registrovaných, je jasné, že ľudia majú záujem jazdiť do práce na bicykli. Chýba tu už len podpora samospráv a výstavba cyklistickej infraštruktúry.

Čo nám to dalo

Nebolo to vždy jednoduché. Počasie v máji bolo dosť premenlivé, Eriku prepadla choroba, mňa pohryzol pes, Ľubke a Janke ochoreli detičky. Časovo aj fyzicky sa dochádzanie do práce na bicykli stalo náročné. No vzájomne sme sa podporovali a tento projekt bol pre nás prínosný.

2

A čo nám to teda dalo? V prvom rade určite skvelý pocit. Pokiaľ človek od rána robí niečo pozitívne pre svoje telo, deň dostáva iný rozmer. Jazdili sme s Jankou po krásnych miestach na Kopaniciach s úžasnými výhľadmi, ktoré sme si fotili do hlavy. Kondícia sa zlepšila, prišli sme na iné myšlienky a deň v práci prebiehal akosi ľahšie, stres šiel bokom. Tiež vedomie, že nezaťažujeme životné prostredie a nemusíme denne štartovať auto bolo plusom. K tomu patria ešte ušetrené peniaze za cestu… Takže v konečnom dôsledku to bol tréning plný výhod, a preto v jazdení do práce na bicykli i naďalej pokračujeme.

Bilancia v skratke:
– počet najazdených km a ušetrených CO2 – veľa
– spolupráca v tíme a podpora kolegov – skvelá
– počet km najazdených na cyklocestách – nula
– pohryznutie psom – jedno
– počet pádov a úrazov – nula
– ušetrené peniaze na benzíne (nafte) – bude dosť na topánky :)

 

Daniela Hluchá

zdieľať článok

NAD-banner-2020

NAD-banner-2020