Súboj o prvú priečku v súťaži o organizáciu s najvyšším počtom prihlásených tímov bol do poslednej chvíle veľmi tesný. Minuloročného víťaza – Jesseniovu lekársku fakultu v Martine – napokon tesne porazila bratislavské ústredie Národnej banky Slovenska, ktoré postavilo do kampane len o 3 cyklistov viac. Nič to však nemení na tom, že martinská fakulta aj v treťom ročníku ukázala Slovensku, ako sa dajú úspešne namotivovať desiatky zamestnancov na jazdenie do práce na dvoch kloesách. Hlavnou organizátorkou tejto obrovskej, až 84-člennej skupiny cyklistov je Emília Matuščinová z Oddelenia prevádzky, ktorá sa zapojila nielen do propagácie podujatia medzi kolegami, ale aj koordinácie všetkých tímov. Opýtali sme sa jej nielen na skúsenosti s organizáciou súťaže na lekárskej fakulte, ale aj na podmienky, ktoré majú cyklisti na škole či v meste Martin.
Ako sa vám podarilo namotivovať desiatky vašich kolegov k tomu, aby počas mája cestovali do práce na bicykli?
V roku 2014 sme sa prvýkrát „skúšobne“ zaregistrovali do súťaže Do práce na bicykli s veľmi malým počtom tímov. Bolo to viac-menej z oddelení na Dekanáte Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. V roku 2015 už počet tímov narástol na číslo 10, t.j. 39 súťažiacich. Išlo iba o príležitostne oslovené kolegyne a kolegov, aby sa pridali do súťaže a aby na určitý čas zmenili svoje dopravné návyky. V uvedenom roku sme vyhrali prvé miesto na Slovensku v kategórií najviac zapojených tímov – najúspešnejší zamestnávateľ.
Nikdy nie je dobré tlačiť ľudí, aby niečo brali ako povinnosť, donútenie, ale ako zábavu, srandu, ale aj ako zdraviu prospešnú „terapiu“. Stačí zopár motivačných slov, malý informatívny plagátik na nástenke a prihlášky sa doslova hrnú. Jesseniovej LF UK pribudlo nové Martinské centrum pre biomedicínu – výskumné pracovisko, kde som tiež mala možnosť osloviť nových zamestnancov, ktorí uvítali najekologickejší a najzdravší spôsob dopravy do práce. Vlastne celý projekt je postavený viac-menej zábavnou formou motivovať ľudí k cyklistickej doprave.
Minulý rok vás bolo v 10 tímoch 39 súťažiacich, tento rok je to už 25 tímov a 84 cyklistov. Čo najviac presvedčilo ďalších kolegov, aby sa do súťaže tento rok pridali?
Myslím si, že je dôležité, aby niekto začal (a hlavne vydržal) ťahať a motivovať kolegov, aby sa zamysleli nad možnosťou každodennej dopravy do zamestnania. V zahraničí je bežné cestovať do práce na bicykli, kde majú vytvorené ideálne podmienky. Slovensko má v tejto oblasti kopec nedostatkov napr. pri budovaní nových ciest sa zabúda na cyklistov, cyklotrasy.
V našej organizácii nie je potrebné presviedčať ľudí. Nemám žiadny špeciálny návod – pochopenie a ochota musia byť v každom z nás. Teší ma, že naše predsavzatia neostávajú u nás iba v papierovej forme, ale dostávajú aj reálnu podobu. Uvedomujeme si, že pri pohľade na globálne výzvy ide možno o malé kroky, ktoré však môžu zaznamenať veľký efekt. V našej „Turčianskej záhradke“ je nádherná príroda, ktorú si treba chrániť a obdivovať. Veď stromy sú pľúcami našej planéty. Tento veľavravný výrok je potrebné si nielen uvedomiť, ale aj napĺňať každodenným konaním.
Jesseniova lekárska fakulta v Martine je veľká inštitúcia. Aké je zloženie tímov čo sa týka konkrétnych pracovných pozícií? Ktorí zamestnanci tvoria najväčšiu časť tímov?
Čo sa týka zloženia tímov, sú to rôzne profesie – od profesorov až po technických zamestnancov. V pomere je to cca. 1:1 medzi vysokoškolskými a stredoškolskými profesiami. Do súťaže sú z Jesseniovej lekárskej fakulty zapojení 3 profesori, 4 docenti, mnohí pedagógovia s inými titulmi, 28 členov administratívy fakulty a 13 technických zamestnancov. Je to teda veľmi pestré.
S akým ohlasom sa stretla účasť takéhoto množstva tímov z vašej fakulty u študentov?
V tomto smere sú zaujímaví najmä naši nórski študenti, ktorí sú doslova motivačným príkladom pre nás všetkých. Možno sa nemýlim, keď poviem, že každý nórsky študent má na prepravu bicykel takmer po celý rok. U nich je tento návyk bežnou súčasťou prepravy. Preto ich dávam za vzor aj našim študentom či zamestnancom.
Zlepšil pri takomto veľkom počte tímov váš zamestnávateľ podmienky napr. na uloženie bicyklov, prístup k sprchám a pod.?
V Martine máme novovybudované objekty, v ktorých, samozrejme, nechýbajú sprchy. Nemám však vedomosť o tom, že by ich naši cyklisti využívali. Čo sa týka uloženia bicyklov, tak to je ťažká otázka, pretože by sme momentálne potrebovali stojany s prístreškom aspoň pre 200 bicyklov, čo samozrejme chýba. Verím, že v dohľadnej dobe bude aj táto otázka predmetom riešenia, pretože akademický senát schválil financovanie tejto aktivity z vlastných výnosov, nakoľko forma dopravy na dvoch kolesách sa u zamestnancov a hlavne u študentov zo zahraničia teší čoraz väčšej obľube.
Aké vylepšenia by ste uvítali ak hovoríme o súčasných podmienkach pre cyklistov v Martine? Čo by mohlo namotivovať nielen zamestnancov, ale napr. aj vašich študentov ku každodennému dochádzaniu do práce na dvoch kolesách?
Ocenila by som (a určite nie len ja) v prvom rade vybudovať cyklotrasu napr. z Vrútok do Martina. Pretože doterajšia cyklotrasa z Košút do mesta je podľa mňa upravený chodník, nie cyklotrasa, po ktorom je doslova umenie jazdiť. Ráno sú tam psíčkari, neskôr mamičky s kočíkmi a chodci. Jednoducho cyklista musí byť v strehu, aby niekomu neublížil. Kým sa dostanem do práce, je veľa prekážok, ktoré musím absolvovať – napr. trasu križujú hlavné či bočné cesty, kde hrozí stret s autom. Toto prekáža cyklistom – že si nemôžu doslova vychutnať bezpečnú jazdu. Určite by sa tým zvýšil ich počet. Uvítali by sme u vedenia mesta , keby riešilo aj tieto problémy – pretože svojou účasťou dostatočne dávame najavo záujem o každodennú prepravu do práce na dvoch kolesách.
Vymenili vďaka súťaži Do práce na bicykli niektorí kolegovia autá za bicykle aj mimo súťažný mesiac? Podarilo sa vďaka tejto kampani zvýšiť počet zamestnancov dochádzajúcich do práce na bicykli pravidelne?
Určite áno. Myslím si, že to nie je neprekonateľná prekážka. Je viacero tých, ktorým sa na jar ťažko vyťahuje bicykel (vďaka súťaži sa napokon donútia:), ale potom až do neskorej jesene na ňom vydržia a napokon sa im ťažko odkladá. Netvrdím, že všetci jazdia pravidelne každý deň, ale chcem poukázať na jeden ukážkový príklad. V práci máme kolegu „autíčkara“, ktorý aj vďaka súťaži vymení auto za bicykel, na ktorom prejde v jeden deň 42 km (do práce 21 km + z práce 21 km). Tomu patrí môj veľký obdiv a poklona. Je celkovo veľmi milé a zábavné, keď sa stretáme na bicykloch do práce či z práce – prehodíme zopár slov, prípadne dohodneme výlet vo voľnom čase.
Na záver chcem poďakovať všetkým zúčastneným, že podporujú zdravý životný štýl a spoločne budujeme krajšie, čisté a zelené mesto Martin.
DPNB, mm
foto: ilustr., rebeca.sk