Rozhovor o DPNB – Zvolili sme cestu spolupráce

920154_512405922141910_1357891489_o

V novembrovom čísle elektronického časopisu Cyklistická doprava sa Ján Roháč porozprával s Andreou Štulajterovou, národnou koordinátorkou kampane Do práce na bicykli. V rozhovore sa dozviete viaceré zaujímavosti týkajúce sa tejto celoslovenskej kampane, vrátane toho, aký vplyv má na rozvoj cyklodopravy na úrovni zamestnávateľov alebo samospráv.

DPNB je najväčšou cyklokampaňou na Slovensku. Ako k tomu došlo?
V roku 2012 sme podľa zahraničných vzorov organizovali v Banskej Bystrici súťaž Do práce na bicykli. Iba sme to skúšali, nastavili sme pravidlá, propagovali a čakali sme, že sa prihlási pár ľudí, jedna-dve firmy. Prekvapilo nás, že sa prihlásilo okolo sto ľudí z 25 organizácií. To nás povzbudilo k širšiemu záberu. Spolu s kolegami cykloaktivistami v Prešove a Martine sme pripravili projekt, ktorý v rámci nórskych fondov podporila Nadácia Ekopolis. Chceli sme to najprv iba vyskúšať v našich troch mestách, ale ukázalo sa, že záujem je oveľa väčší, a tak sme dali vedieť aj ďalším mestám. Napokon sa do kampane v roku 2014 prihlásilo viac ako 1500 ľudí z 30 miest! Potom už počty zapojených osôb, firiem a samospráv z roka na rok iba stúpali. V roku 2018 to bolo viac ako 11.000 ľudí, zhruba 1.400 organizácií a 81 samospráv.

Slovenská verzia Do práce na bicykli má svoje špecifiká.
Od začiatku sme chceli, aby DPNB popchla nielen firmy, ale hlavne samosprávy. Preto je podmienkou registrácie jednotlivcov do súťaže to, aby sa najprv registrovala samospráva. A nielen aby sa registrovala, ale aby aj ustanovila lokálneho koordinátora a aby zorganizovala záverečné vyhodnotenie. Toto sa fantasticky osvedčilo. Verejnosť v mestách tlačí na svoje samosprávy, aby sa zaregistrovali. Tie pritom musia nielen iba vyplniť formulár, ale aj nájsť niekoho na úrade, kto sa tejto téme bude niekoľko mesiacov venovať. Navyše dostali „povinnú“ možnosť usporiadať príjemné podujatie v podobe záverečného vyhodnotenia, a tak sa prezentovať pred verejnosťou. Takto vznikajú v mestách akési zárodky cyklospolupráce, ktoré sa niekde premenili už aj na spoluprácu intenzívnu. Navyše, nemusíme zháňať peniaze na miestnych koordinátorov a na záverečné vyhodnotenia v jednotlivých mestách, iba mestám radíme, ako na to. Takýto spôsob zapojenia samospráv je pridanou hodnotou, ktorú do globálnych kampaní Bike to Work prinieslo práve Slovensko.

Ako k týmto povinnostiam samosprávy pristupujú?
Vo všeobecnosti dobre. Je zaujímavé vidieť, kto sú ľudia, ktorých úrady určia ako lokálneho koordinátora – sú to pracovníci rôznych oddelení: kultúra, doprava, propagácia, šport, mládež, dokonca aj priamo kancelária primátora. To ukazuje, že agenda cyklodopravy na mestských úradoch vo všeobecnosti neexistuje. My im však vieme posunúť určité metodické pokyny pre zorientovanie sa v tejto oblasti, ako postupovať, ako sa začať systematicky angažovať v rozvoji bicyklovania v meste. No a najmä samosprávam sprostredkujeme kontakt s cyklokomunitou v ich meste.

Ako sa ku kampani stavajú zamestnávatelia?
Máme veľa príkladov, že kampaň motivovala zamestnávateľa k podpore dochádzania na bicykli. Najviac je to vidieť na veľkých nadnárodných spoločnostiach, ktoré predsa len majú vyvinutejšiu firemnú kultúru a snažia sa správať spoločenský zodpovedne. Nové sprchy, šatne, parkoviská či garáže pre bicykle však vznikli vďaka kampani aj v desiatkach menších firiem. Čítankovým príkladom je Slovenská sporiteľňa. V ich bratislavskom ústredí bolo pôvodne iba niekoľko parkovacích miest pre bicykle a už niekoľko rokov ich počet neustále významne stúpa. V prvom ročníku kampane mali napr. zamestnanci banskobystrickej pobočky zákaz chodiť do práce na bicykli, pretože ich nebolo kde odložiť. Dnes, po piatich rokoch, je Slovenská sporiteľňa podporovateľom a sponzorom kampane. Podobne to bolo v spoločnosti ESET, ktorá najprv iba podporovala svojich zamestnancov, ale neskôr aj podporila kampaň finančne.

Pomáha kampaň mestám?
Samozrejme. Stúpajúci počet cyklistov v uliciach je priamym podnetom pre plánovanie a budovanie cyklotrás. No a práve kampaň Do práce na bicykli spôsobuje prudký nárast počtu cyklistov v máji, na začiatku sezóny. Je to tlak zdola a samosprávy sa tomu skôr či neskôr začnú venovať.
Piatim mestám sme vďaka podpore Slovenskej sporiteľne pomohli aj materiálovo, dostali od nás nové cyklostojany a cyklopumpy. Chceme ísť ešte ďalej, napríklad chceme mestám poskytnúť heatmapy trás, ktoré účastníci využívajú. To by bola mimoriadne hodnotná pomoc pri plánovaní dopravy, ale potrebujeme viac peňazí na spracovanie dát. Číta toto nejaký sponzor? Chce do toho zainvestovať niektorý z mestských úradov?

Podľa mňa si vďaka kampani človek, ktorý má najlepší prehľad o vzťahu samospráv k cyklodoprave. Sú nejaké dobré príklady, ktoré sa oplatí nasledovať?
Kampaň ukazuje, že mestá, ktoré majú trvalo vyčleneného človeka pre cyklodopravu a udržateľnú mobilitu, majú najväčší progres. Napríklad Žilina či Trnava. Pre takéhoto pracovníka je kampaň veľmi užitočná, pretože zvyčajne sa automaticky stáva koordinátorom kampane v meste, dostáva sa teda do kontaktu s desiatkami či stovkami cyklistov a má od nich priamu spätnú väzbu. Získané poznatky potom môže prenášať do svojej práce po celý zvyšok roka.

Zapájajú sa do kampane aj zamestnanci mestských úradov?
Ako kde. Niekde postavia aj niekoľko tímov, inde žiadny. Často sa zapájajú primátori, ktorí to využívajú pre svoje promo. Zaregistrujú sa, odvezú sa do práce na začiatku a na konci kampane a spropagujú to. Aj takúto symbolickú účasť vnímame pozitívne, veď sú to významné osobnosti a je dobré, že ich ľudia aspoň občas vidia na bicykloch. Zapájajú sa aj iné osobnosti. V predošlých dvoch ročníkoch za veľkého záujmu médií išiel do práce na bicykli prezident Andrej Kiska. Vyžadovalo si to veľké logistické úsilie, ale je to obrovská propagácia. Zaujímavým prípadom je trenčiansky župan Jaroslav Baška, ktorý sa do kampane zapája od prvého ročníka. Účastníkmi boli aj poslanci parlamentu Lucia Nicholsonová a Juraj Droba, ktorí skutočne do práce, teda do NRSR, dochádzali na bicykli – a vieme, že parlament je na kopci.

Pred dvoma rokmi bol tvárou kampane Peter Sagan, ale potom už nie. Prečo?
Krátka spolupráca s Petrom Saganom bola komunikačne náročnejšia, ale milá a bezproblémová. Peťova fotka na plagáte bola ako magnetka, je to miláčik Slovákov, veľmi to pomohlo pri propagácii. Napokon sme sa však rozhodli ísť ťažšou cestou a vybudovať značku kampane Do práce na bicykli bez celebrít a známych postáv. Z dlhodobého hľadiska je to spoľahlivejší prístup než keby sme stavali na známych tvárach – tie po čase zmiznú zo scény a často aj polarizujú spoločnosť. Čo potom?

Aká je spolupráca s ministerstvom dopravy, ktoré je vyhlasovateľom kampane?
Nuž, čo na to povedať, nie je to jednoduché. Na jednej strane je dobré, že ministerstvo poskytuje kampani záštitu. Na druhej strane to však nie je systémová, ale skôr taká ad hoc pomoc. Nie je to inštitucionálna podpora od ministerstva, ale od konkrétnych ľudí. Národný cyklokoordinátor Peter Klučka v zložitej štruktúre ministerstva hľadá formy a možnosti, ako tému cyklorozvoja na Slovensku rozbehnúť. Vie, že spolupráca ministerstva s cykloneziskovkami a samosprávami je nevyhnutná, jeden bez druhého nič nedokážeme a sme odsúdení na spoluprácu. Cyklodoprava je však na ministerstve stále dôležitá menej než vrátnica na prízemí, a tak si musíme v kampani DPNB všetko vyriešiť a odmakať tu v Banskej Bystrici. Nesťažujem sa, to nie, ale keby ministerstvo aspoň zvýšilo a zjednodušilo finančnú podporu, tak by to významne pomohlo. Mohlo by veľmi výrazne pomôcť aj pri propagácii súťaže, má oveľa väčšie mediálne možnosti, a tiež má väčšiu autoritu než občianske združenie.

Celý rozhovor s Andreou Štulajterovou nájdete v časopise Cyklistická doprava TU.

zdieľať článok