Andrej Berta: Ku koncu týždňa boli kolegovia nejakí rozmazanejší :)

IMG_1113

Počty najazdených kilometrov v kampani Do práce na bicykli nie sú podstatné. Vzdialenosť domova a práce totiž človek nezmení, a preto kategória súťažiacich s najvyšším počtom odjazdených kilometrov má skôr informatívny charakter – ukazuje, aké miestami bláznivé porcie kilometrov dokážu pri ceste za prácou súťažiaci absolvovať na bicykli. Nad 2-tisíc májových kilometrov sa tento rok dostali 4 súťažiaci – okrem Petra Kuchára, Rastislava Krejčího a Jána Mierku to bol aj Andrej Berta, ktorý napokon v našom nesúťažnom rebríčku skončil najvyššie. A keďže bol aj častou témou otázok a rôznych podozrení súťažiacich, či svoje dlhé trasy naozaj “dáva” na bicykli, rozhodli sme sa ho vyspovedať, aby nám popísal nielen jeho trasy presunov, ale aj dojmy, aké má človek po absolvovaní takmer 2 650 kilometrov na dvoch kolesách za mesiac. :)

Prečo ste sa rozhodli absolvovať v máji takýto náročný maratón práve na bicykli? Inými formami dopravy by to bolo určite rýchlejšie a jednoduchšie…
O tejto kampani som sa dozvedel už asi pred dvoma rokmi z rádia. Avšak až po zverejnení výsledkov. Zobral som to jednak ako dobrú vec, a aj ako výzvu. V tom roku som len tak z pasie niekoľkokrát aj cestu do práce absolvoval. Minulý rok mi to nevyšlo, ale tento rok som sa začal pripravovať už v apríli, aby som zvládol aspoň prvú jazdu. A potom sa malo uvidieť… Autom sa najazdím dosť, bicykel bol (aspoň spočiatku) príjemné spestrenie.

Základná otázka, ktorá zaujíma zrejme viacerých súťažiacich – aká bola trasa vašich presunov do práce a z práce?
Keďže bývam v Košiciach, trasa bola jasná: Košice – Michalovce a späť. V tomto bode mi prišlo trocha zavádzajúce, že sa moje jazdy zaznamenávali pod michalovský okres, keďže najviac kilometrov som najazdil v košickom okrese. :) Voľba trasy bola závislá od času dňa. Najkratšia cesta viedla cez Slanecké sedlo na Sečovce a potom po E50 do Michaloviec. Kto je z východu a pozná úsek Sečovce – Pozdišovce, vie, že sa jedná prakticky o dvojpruhovú východoslovenskú diaľnicu bez krajnice. Za štyri roky som tam nevidel ani jedného cyklistu. Aj ja som sa na daný úsek odvážil len ráno medzi 5:30 a 6:00. Poobede som bol nútený hľadať inú trasu, a sprvoti ňou bola cesta viac či menej cez polia k Bánovciam nad Ondavou, na Trebišov, a potom zas Slanecké sedlo… Tu som mal výhodu v tom, že jazdím na horskom bicykli, tak som si to po takýchto poľných cestách mohol “strihnúť”.

V druhej polovici mesiaca sa vaša cesta domov o niečo predĺžila. Prečo?
Neskôr som si zvolil čisto asfaltovú trať, i keď o niečo dlhšiu, ale hlavne bezpečnejšiu. Stále to však bola najkratšia trať z Michaloviec do Košíc mimo úseku E50 Pozdišovce – Košice. Ale keďže sa už išlo len po asfalte, tak som si nasadil úzke kolesá a šlo to celkom dobre. :)

Takáto porcia kilometrov si vyžaduje aj dostatočne skoré vysadnutie do sedla bicykla. Kedy ste vstávali? A kedy bežne prichádzali domov?
Vstával som o pol štvrtej, pred štvrtou ráno vyrážal. V Michalovciach som bol za 2,5 hodiny. Naspäť som vyrážal pred štvrtou poobede a doma som bol sprvoti okolo siedmej, neskôr po dlhšej trati o pol ôsmej. Záležalo od počasia, teda hlavne teploty, alebo smeru a sily vetra. Našťastie, dážď ma až na jednu výnimku obchádzal, prakticky v daždi som šiel len v treťom týždni, a to som na cestu domov použil vlak. Mokol som tak len z košickej stanice domov necelých 5 km.

Ako na takúto záťaž reagovalo telo? Nezaspávali ste v práci? :D
Ja som s tým nemal žiaden problém, ale pravdupovediac, ku koncu týždňa sa mi zdalo, že práve kolegovia sú nejakí pomalší… a rozmazanejší… :) Ale vážne, nejaká výrazná únava na mňa nešla, a keď som pocítil príznaky roztržitosti či upadania koncentrácie, riešil som to zmenou náplne práce. Moja pracovná pozícia nie je stereotypná, tak možností tam bolo dosť.

Boli aj krízové momenty, kedy ste si mysleli, že to už „zabalíte“? Podmienky zaradenia do žrebovania o ceny ste totiž splnili po prvých štyroch odjazdených dňoch. :)
To hovoríte až teraz??? Myslel som si že jedinou podmienkou je odjazdených 28 jázd. :) Ale vážne, boli okamihy, keď som mal toho dosť, ale cez víkend som to vždy nejak spravil. Teda, pravdupovediac, víkend som skôr prespal. Ale cez týždeň som mal nastavený režim tak, že som sa budil ráno niekedy aj bez budíka. Dokonca aj dnes som sa zobudil pred štvrtou… Proste ja som taká nátura, že keď sa do niečoho pustím, chcem to aj dokončiť. A keď už som mal tú „výhodu“ vzdialenej práce, prišlo mi zbabelé zutekať v polovici.

Ako Vaše dochádzanie do práce na bicykli vnímali kolegovia? Neinšpirovali ste niektorých k vyskúšaniu bicykla aspoň počas mája?
Áno, bolo niekoľko kolegov, čo si do práce zašli na biku. Im však vadí absencia cyklotrasy do priemyselného parku. Pre mňa je skôr väčší problém absencia trasy medzi takými veľkými regionálnymi centrami ako sú Trebišov a Michalovce. Veď ako som už písal, tá E50 je v normálnych hodinách nezjazdná. A tak dve mestá vzdialené od seba vzdušnou čiarou 20 km, ležiace na rovine, majú k sebe až 50 km. A taký Trebišov sa do tejto kampane pre istotu nezapojil vôbec. A bolo by to predsa aj v záujme mojich najbližších súperov, keby som to mal do práce bližšie. :)

Trúfate si tohtoročný máj o rok zopakovať?
Mňa veľmi hecovať netreba, ja som za každú blbosť. :) Ale ak vážne, odpovedať na to je ešte príliš skoro. A na rok budem zas o rok starší a, žiaľ, nie až tak múdrejší ako slabší… Ale čo viem povedať teraz je to, že práve včera som si kúpil cestný bicykel. Takže uvidíme. :)

OCI BB, mm

zdieľať článok