V našich mestách môže doprava fungovať aj inak.

O význame cyklistickej dopravy, o bezpečnosti cestnej premávky ako aj o prínose takýchto kampaní sme sa porozprávali s Jánom Ignatákom, riaditeľom Odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru SR.

Aký máte vzťah k bicyklovaniu? Jazdili ste ako dieťa?

Ja som v detstve žil na bicykli. Ráno som si naň sadol a večer zosadol. Mal som zeleného favorita za 1350 Kčs, ktorý som dostal od otca na narodeniny. Vtedy ho bolo veľmi ťažké zohnať, mal som ho potom veľmi dlho, až kým som nezačal dvoriť. Osudným sa mi stalo tajné prenocovanie u kamarátky, kde som si nechal bicykel v pivnici a cez noc mi ho ukradli. Tak som bol prichytený pri svojom čine.

Tam bol možno prvý impulz motivácie k Vašej policajnej kariére – obeť krádeže a ešte aj pristihnutý…

To neviem. Vtedy som ale presedlal na Simsona. Ale ten nebol už taký dobrý ako môj favorit.

Dnes jazdíte na bicykli do práce alebo skôr vo voľnom čase?

Keďže teraz bývam 42 km od mojej práce, tak do nej na bicykli nejazdím. Ale keď som pracoval v Dunajskej Strede, tak som na bicykli jazdil aj do práce. Nie od začiatku, ale postupne som prišiel na to, že mám sedavé zamestnanie a už sa veľmi nehýbem, nanajvýš tak medzi poschodiami. A tak som vtedy ako jeden z mála kolegov začal občas jazdiť do práce na bicykli.

Ako vnímate hlavnú myšlienku tohtoročnej kampane – Jazdime spolu?

Ja veľmi vítam cyklistov na ceste. Aj keď sa niekam veľmi ponáhľam a vidím cyklistu, vážim si ho a dávam veľký pozor pri jeho predchádzaní.  Aby práve v ten deň kvôli môjmu manévru nepovedal, že už nikdy nesadne na bicykel, lebo je to nebezpečné. Skôr sa snažím, aby mal pozitívny zážitok, že má prednosť a je mu umožnené sa bezpečne pohybovať po ceste. Aj preto takéto kampane vítam a dúfam, že bude cyklistov na cestách viac. Ideálne, ak by sme boli aspoň pol na pol.

Nedávno (k 1. 1. 2016) bol novelizovaný zákon o cestnej premávke a priniesol viaceré pozitívne zmeny v prospech nechránených účastníkov cestnej premávky, teda chodcov a cyklistov. Sprísnili sa napríklad podmienky predchádzania cyklistu či bola povolená jazda deťom do 10 rokov po chodníku. Ako hodnotíte tieto zmeny?

Určite pozitívne. Ako chodím častejšie do zahraničia, vidím ako môže doprava v mestách fungovať aj trochu inak. V každom väčšom západnom meste je omnoho viac cyklistov než napríklad v Bratislave, čo je určite spôsobené bezpečnejšou cyklistickou infraštruktúrou. U nás nie každý šofér auta vie, aké to je ísť po ceste na bicykli a tak nie vždy vie, ako sa správať voči cyklistom. Cyklista ale tiež musí poznať pravidlá cestnej premávky. V každom prípade ešte stále zostáva veľa návrhov, ktoré sa do tejto novely nedostali.

Vidíte ďalší priestor na legislatívne zmeny v budúcnosti, ktoré by viedli k väčšej podpore cyklistickej dopravy?

Samozrejme. Podmienky pre cyklistov sa musia jednoznačne zlepšovať. Už teraz sa robia kroky a záujem o cyklistickú dopravu bude určite rásť. Zástavba v našich mestách už veľmi nedovoľuje rozširovanie ciest, takže z pohľadu prepravy čoraz viac ľudí vidím jedinú šancu v tom, že presadneme na bicykle. Stačí využiť dopravný priestor, ktorý máme, len ho treba lepšie a rozumnejšie usporiadať, napríklad aj zriaďovaním cyklopruhov.

Pozrime sa napríklad na pojem cyklistická ulica alebo cyklistická zóna. Ide o také riešenie, väčšinou obytnej ulice s nízkou intenzitou motorovej dopravy, kde majú cyklisti prednosť pred vozidlami a môžu sa pohybovať po celej šírke ulice. Ako sa dá pozerať na zriadenie takýchto ulíc v budúcnosti u nás?

V minulosti u nás napríklad neexistovali dnes už bežné obytné zóny, kde je obmedzená rýchlosť a deti sa môžu hrať na celej ulici. Takže určite áno, postupne treba vytvárať lepšie podmienky. Ruka v ruke s legislatívnymi opatreniami by ale mala ísť aj osveta a diskusia s verejnosťou o týchto zmenách, aby boli vodiči, či už motorových vozidiel alebo bicyklov, informovaní.

Budete jazdiť v máji do práce na bicykli?

Keďže to mám do práce pomerne ďaleko, tak asi nie. Ale rekreačne začnem bicyklovať viac, v našom okrese máme veľa cyklotrás a so synom ich určite budeme chcieť všetky prejsť. Len dúfam, že ma nebude veľmi bolieť zadná časť tela, lebo som si už od bicyklovania značne odvykol.

autor:

Kristína Marošová

Inštitút stratégie

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR